Písomky / DÚ
- Po27. 10.
III.M MM·domáca úlohadejepis:Dňa 27.10.2025 , v pondelok po praxi bude krátky písomný test z Mezopotamie a Egyptu .
III.ME ME·Veľká písomkadiagnostika chladiacich zariadení:Zmeny stavu skupenstva, termodynamický obeh- IV.M·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:Dobroslav Chrobák 1907-1951 Literárne najhodnotnejším dielom autora je novela : Drak sa vracia, 1943 Prostredie: dedina, hory (horný Liptov). Čas: nie je určený. Konflikt: Drak – dedina / Drak - Šimon Vnútorný boj Šimona, či má Draka zabiť a tým si zabezpečiť Evu iba pre seba, alebo sa poddať charizme tohto výnimočného človeka, ktorého vplyv na Šimona sa zväčšuje priebehom deja. Téma: Vzťah dvoch odlišných mužov, ich postupné zbližovanie, hľadanie stratenej cti, dôvery a lásky ľudí. Idea: Predsudky ľudí, ktoré často odsúdia človeka skôr, než ho stihnú spoznať. Je tu dôkaz o tom, že ľudia sa často mýlia a že obraz, ktorý si o človeku utvoríme z dojmov, ktoré v nás budí, nemusí byť vždy pravdivý. To, že je niečo iné, ešte neznamená, že je to zlé. Opisy postáv: Drak - Martin Lepiš - typická naturistická postava - prichádza do dediny ako starší muž, jeho havranie vlasy sú pretkané šedinami, je mocný a utiahnutý, je to výborný hrnčiar, ktorého vyučil a vychoval starý slepý hrnčiar Madluš svojmu remeslu (Lepiš Madlušovie - zomrie za nevyjasnených okolností a dedina začne obviňovať Draka). Všetci sa ho obávajú a myslia si, že on je príčinou všetkého nešťastia v dedine. Drak je uzavretý samotár, silná individualita, hrdý, výnimočný, odvážny, priamy a preto aj osamelý; je to postava plná tajomnosti, stále sa hovorí o ňom; je to kontrastná postava (navonok drsný, vo vnútri citlivý človek, ktorý sa snaží pomáhať iným). Eva Jariabková (Hajnáková) - typická naturistická postava - mladá pekná žena s hrubým vrkočom pevných tvarov. Je to žena Šimona Jariabka, ktorý ju miloval a vzal si ju, hoci mala dieťa s Drakom, syna jej vychováva mama. Ľúbila Draka, ale ten jedného dňa odišiel bez rozlúčky a vracia sa až po niekoľkých rokoch, nevie vypovedať o tom, čo ju ťaží; stále čaká na Draka, akoby jej počaroval; je bezmocná voči vplyvu Draka, hoci jej nič nesľuboval; starostlivá, citlivá, verná a oddaná Drakovi, vydala sa bez lásky za Šimona, neskôr však pochopila, že miluje Šimona. Šimon Jariabek - miloval svoju ženu natoľko, že si ju vzal za ženu, aj keď mala dieťa s iným. Ale keď vidí, že Eva stále čaká a ľúbi Draka, prestane sa s ňou rozprávať, je tichý a zatrpknutý. Bojí sa, že mu Eva utečie za Drakom. Celá dedina akosi túži po konflikte Draka a Šimona, ktorý sa ale neudeje. Dej: Jedna starenka rozpráva svojmu vnukovi príbeh. Do deja nás autor privádza prostredníctvom Evy, ktorá vykonáva každovečerné domáce práce. Vyruší ju hluk zvona, ktorý bije na poplach - nič sa však nedeje, a Eva sa uspokojí s vysvetlením, že sa zvonár opil. Eva sa dozvedá od svojho manžela Šimona, že do dediny prišiel Drak. Eva myslí na Draka, spomína si na chvíle, ako sa spoznali. Čakala ho niekoľko rokov a teraz ohromená z tejto správy sa jej vybavuje celý jej vzťah s Drakom. Nikto nevedel odkiaľ Drak pochádzal. Bol sirotou, našiel ho starý Lepiš Madlušovie pri ceste, vychoval ho a urobil si z neho pomocníka. Raz starý Lepiš padol do jamy, z ktorej ho mladý Drak vytiahol a dotiahol do chalupy. Bol pri ňom deň a noc, dokým sa starý Lepiš neprebral. Poslal Draka do dediny po pomoc. Avšak keď sa vrátil aj s pomocou, starý Lepiš bol už mŕtvy. Dedinčania pripisujú Drakovi jeho smrť. S Drakom spájajú aj ďalšie zlé udalosti v dedine, ako napríklad suchota, neúrodnosť, požiare, choroby, smrť jednej dedinčanky na poli. Za všetko zlé mohol on. Chceli mu podpáliť dom ale on sa ubránil (aj keď musel ísť na niekoľko mesiacov do väzenia, lebo zbil pár mužov, ktorí to chceli urobiť). Odvtedy mal od nich pokoj. Neskôr prišlo do dediny veľké sucho. Niekto videl ako Drak vezie štyri plné vrecia a obsah považovali za pšenicu. Vtrhli mu do domu, kde zistili, že je to len hrnčiarska hlina. Obvinili ho z prečarovania múky na hlinu a chceli ho zabiť. Na druhý deň ho našli pastieri v tej istej jame, v kt. zomrel slepý hrnčiar, s veľkou ranou na hlave. Eva ho dva týždne liečila. Zaľúbila sa do neho, no jedného dňa ho už v chalupe nenájde, odchádza bez rozlúčky; Eva na neho nemôže zabudnúť. Po istej dobe sa jej narodí syn a o rok sa vydá za Šimona. Teraz, keď sa vrátil (na Jána), sú veľké suchá a začínajú sa šíriť požiare. Ukáže sa v miestnej krčme, kde si všetci všimnú ako sa zmenil. Na druhý deň Šimon zobral sekeru a išiel urobiť poriadok s Drakom, lebo dedina to od neho čakala. Vidí ako Drak napráva lastovičie hniezda, preto si to rozmyslel. Richtár potrebuje chlapov, ktorí by zahnali dobytok z hôr zo Západných Tatier, kde vypukol lesný požiar, oznamuje, že dobytok sa nemá na čom pásť. Drak si chcel získať stratenú dôveru dediny a prihlási sa, že pomôže doviesť dobytok. Chlapi z dediny mu nedôverujú a pošlú s ním Šimona, aby ho strážil. A ak by sa do týždňa nevrátili, tak podpália Drakov dom. Šimon sa postupne presvedčí, že Drak je iný ako si o ňom dedina myslí. Stádo sa musí previesť cez poľské hranice, to je veľmi nebezpečné. Drak ide popredku. Stretli Poliakov, ktorých Drak poznal. Šimon si myslí, že Drak predal ich stádo a tak zaútočí na Poliakov a potom na Draka, ktorého šľahne dva razy po tvári bičom. Drak ho zneškodní kopnutím do brucha. Šimon sa preberie v kolibe a škárou vidí Draka sedieť pri ohni so švárnou dievčinou a Poliakmi. Vidí, že Drak ich častuje pálenkou, ale sám málo pije. Šimon si myslí, že Drak chce podviesť aj ich. Podarí sa mu ujsť. Beží to oznámiť domov. Po ceste podpáli dom Draka. Všetko povie richtárovi. Ten mu povie, že dostal správu o tom, ako sa Drak so stádom vracajú do dediny. Idú ho spolu čakať. Cestou sa Drak zastavil po svoju lásku, mladú Poľku, Zošku. Eva si až teraz uvedomila, že Drak ju nemiluje a že Šimon ju má skutočne rád. Konečne si našli cestu k sebe. Drak dovedie dobytok do dediny. Richtár mu povie o zapálenej chalupe, Drak však nechce počuť, kto to spravil i keď to tuší. Šimon si uvedomí, že urobil veľkú chybu a pýta si od Draka odpustenie, ale on je veľkorysý a tvrdí, že aj on ublížil Šimonovi tým, že opustil Evu, keď otehotnela. Tá starenka, čo príbeh rozprávala, bola Eva.
- IV.M·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:František Švantner 1912 – 1950 František Švantner je najvýraznejším predstaviteľom lyrizovanej prózy. Jeho dielami próza naturizmu v slovenskej literatúre nielen vrcholí, ale zároveň sa aj ukončuje. František Švantner debutoval zbierkou noviel Malka. Zbierka obsahuje osem noviel. Vyznačujú sa zvláštnou, tajomnou atmosférou. Autor sa sústreďuje na zobrazenie vážnych mravných konfliktov a tragických udalostí - napr. hrdinu stihne trest za zločin, ktorý spáchal. U postáv dominujú zvláštne psychické stavy: strach, vášeň, úzkosť, posadnutosť atď. Do deja zasahuje i osud a akási tajomná vyššia moc. Príroda sa stáva organickou súčasťou deja. Štýl noviel je lyrický, s mnohými metaforami, personifikáciami, básnickými prirovnaniami. Malka, 1942 Literárny druh, žáner: epika, psychologicko – ľúbostná novela s baladickým charakterom. Téma: príbeh úprimnej lásky valacha a Malky, silný ľúbostný cit prechádzajúci pomocou fantázie až za hranicu skutočnosti. Miesto a čas deja: prostredie slovenských hôr pred Turícami. Postavy - kontrastné, tajomné Valach – rozprávač, pevný, mocný chlap, pudový, ovládaný citom k Malke, všetko vnímal zmyslami. Valach predstavuje prírodného človeka (svet „tam hore") konajúceho prirodzene podľa svojich citov, čo ho stavia do pozície kladnej postavy. Malka – ani dobrá, ani zlá, nie veľmi pekná, maličká, útla, skromná, hanblivá, valachovi sa páči taká, aká je. Malka je pasívna, takže nevieme presne určiť, či je striktne kladná alebo záporná postava. Šajban - brat Malky, vyzerá hrozivo, čudne, jasne záporná postava, valach ho považuje za soka v láske. Šajban, predstavuje hriešny svet „tam dolu", mimo hôr. Dej: Dej titulnej novely zbierky Malka sa zakladá na tragickom nedorozumení. Má baladický charakter. Postavy sú zahalené tajomstvom, o ich minulosti a vlastnostiach sa čitateľ nedozvie skoro nič. Príbeh rozpráva v prvej osobe valach (vystupuje bez mena). Zamiluje sa do Malky, mlčanlivého, hanblivého dievčaťa. Malka je slúžkou u krčmára, ktorý sa pred pár týždňami vybral na jarmok, ale odvtedy ho nikto nevidel. Valach, hoci Malku takmer nepozná, si ju chce vziať za ženu a chce kúpiť svadobné prstene.Ona sa nevie rozhodnúť, povie mu, že sa musí opýtať brata a na druhý deň mu dá odpoveď. Na salaši sa zjaví čudný, hrozivo vyzerajúci človek. Nikto ho nepozná, iba bača, s ktorým sa potajomky o niečom dohovárajú. Nemá ani meno, iba prezývku - Šajban. Malka na druhý deň odkáže valachovi, aby prstene nekupoval. Keď sklamaný valach zbadá Malku so Šajbanom, myslí si, že je to jej milý a kvôli nemu ho odmietla. Zbadá, že Šajban dáva Malke zakrvavenú košeľu a z rečí vyrozumie, že on zabil krčmára. Valach ho zo žiarlivosti udá žandárom. Keď sa s tým pochválil Malke, tá mu povie, že Šajban je jej brat. (Po vražde krčmára, ktorého zabil pre peniaze, chcel utiecť do Ameriky a odtiaľ poslať peniaze Malke, aby mohla prísť za ním.) Malka uteká na miesto, kde sa skrýva Šajban, aby ho upozornila. Už je však neskoro. Prichádzajú žandári. Valach, ktorý sa tiež vybral za Šajbanom, aby ho varoval, zmätie žandárov, riskujúc vlastný život. Kým žandári strieľajú na valacha, Šajbanovi sa podarí utiecť. Valach sa teší, že Malka mu teraz istotne odpustí. Na salaš sa vráti až ráno. Čaká ho tam Malka, ale mŕtva - zasiahnutá guľkou žandárov. Novela Malka patrí k ukážkovým dielam slovenského naturizmu. Nesie všetky znaky tohto smeru (umelecké prostriedky a postupy lyriky, baladický svet, tajomnosť, človek ako súčasť prírody, postavy typické pre naturizmus, nezobrazuje spoločenské pozadie atď.)
- IV.M·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:Margita Figuli 1909-1995 Tri gaštanové kone,1940 - Lit. druh: epika - Lit. žáner: psychologická naturistická novela; označovaná aj ako rozprávka (umelá – má autora; na rozdiel od ľudovej). - Téma: príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorí musia prekonať nejednu prekážku, aby našli svoje vysnívané šťastie, ktoré sa volá život. - Hlavná myšlienka: iba húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj vytúžený cieľ, svoje šťastie (ako Peter). - Miesto a čas deja: regióny Orava a Turiec, dedina Leštiny, okolitá príroda; čas bližšie neurčený. - Rozprávač: je v prvej osobe, je ním Peter, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, neznamená však len subjektívny pohľad, opis a rozprávanie je otvorené. - Reč: má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená, monológ splýva s rozprávaním. - Dej: dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách lásky, lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknuté láskou, odpúšťaním, no i pomstou a spravodlivosťou, silne v ňom zaznievajú myšlienky humanity a harmónie. * Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy (nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov), avantgárd a experimentovania. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch. * Prvky realizmu : napríklad človek a zvieratá, kôň neublíži dobrému, iba zlému človeku. * mnoho biblických motívov a odkazov na Sv. písmo, panteizmus * Dielo vyznieva ako oslava vytrvalosti hl. hrdinu, ktorý sa aj napriek všetkým problémom nevzdal svojich mravných ideálov, oslava muža, ktorý dokáže zaprieť aj sám seba, keď je presvedčený o správnosti svojho konania. Autorke ide o víťazstvo lásky nad ziskuchtivosťou, mamonárstvom, honbou za majetkom. POSTAVY: V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu, vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť. Peter a Magdaléna – jemní, úprimní, citovo založení mladí ľudia. Peter: - mladý človek – sirota, je veľmi odvážny, skromný, charakterný, pracovitý a vytrvalý, čestný, úprimný, láskavý, nadovšetko verný svojim mravným zásadám, stelesňuje dobro, ale nie je ideálny, aj on má pokušenie porušiť svoje zásady, je zžitý s prírodou, nachádza v nej priateľa a útočisko – má rád prírodu a zvieratá; kupec dreva a koní; má rád Magdalénu. Magdaléna Maliariková: - jemná, nežná, citlivá, nevinná, poslušná, pracovitá, túži po skutočnej a úprimnej láske, po šťastí; vnútorne čisté, smelé, nepoškvrnené dievča, verné svojej láske, milé a pracovité; má rada Petra. Jano Zápotočný: - Petrov pravý opak, je síce bohatý, ale zato surový k zvieratám aj ľuďom, bezcitný, sebecký, neverný, nemravný, je beštia – krutý a pomstychtivý, pijan; príležitostný pašerák koní; opovrhoval Magdalénou. Maliarička - matka Magdalény; pachtí len za peniazmi - chamtivá, ktoré ju spravili bezcitnou a bezcharakternou; namyslená, hašterivá, panovačná; pokazila šťastie svojej dcére; je bezohľadná k citovému životu. Maliarik - otec Magdalény, láskavý, prispôsobivý, čestný; dobrák od kosti, je "pod papučou". DEJ: Peter strávil detstvo s Magdalénou v rodnej dedine. Magdalénini rodičia sa presťahovali z Turca, mali krčmu pri okresnom meste (Dolný Kubín). Peter skupoval pre žilinskú pílu drevo od sedliakov po dedinách - vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca vyžadovala neustále cestovanie. Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom čase do dediny, kde žije Magdaléna a chce ju požiadať o ruku. Na ceste sa stretáva s Magdaléniným bratrancom (Jožko Greguš), ako spolu s Janom Zápotočným (najbohatším gazdom z Leštín) pašujú kone z Poľska. Dozvedá sa, že aj Jano ide požiadať Magdalénu o ruku a od Jožka sa dozvie, že matka Magdalény ju núti vydať sa za Jana. Peter si zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Jana nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer. Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Zachráni ju spod rozzúrených konských kopýt. Hoci sa s ňou potrebuje porozprávať o tom, čo cíti, Magdaléna omdlie a on v strachu o jej život ju zanesie matke do domu, odtiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia napriek dcérinmu odporu. Keď sa to dozvie Peter, je rozhodnutý odísť preč, aj keď veľmi túži počuť pravdu od samotnej Magdalény. V krčme ho presvedčia, aby ostal aspoň na pálenie svätojánskych ohňov. Tam Jano Magdalénu zosmiešni – zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostane. Tu sa jej Peter vyznáva zo svojich citov a ona mu ich opätuje a dáva mu tri úlohy, ktorých splnením jej potvrdí svoju lásku. Prvá - aby postavil pre nich príbytok, druhá - aby sa vzdal túlania po svete, tretia - aby pre ňu prišiel na troch gaštanových koňoch, keď to všetko splní. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa a Peter odchádza do Turca. Jano Magdalénu hneď po Petrovom odchode znásilnil, aby ju tak k sebe pripútal. Petrovi trvalo dva roky, kým splnil to, čo sľúbil milovanej Magdaléne. Pracoval do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhali mu ujček s ujčinou a ľudia z dediny. Jedno dievča si ho chce získať, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú. V dedine, kde býva, sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Pre Petra je to rana, no aj tak ide do Leštín vyjasniť si to s Magdalénou. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím viac tým neposlušnejšie. Celá dedina je plná rečí o ich nešťastnom manželstve. Magdalénu jeden z nich kopne, preto potratila. Peter ju teda nachádza utýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano bezcitne zaobchádza so svojou ženou a týra koňa, ktorý sa splaší. Magdaléna podeň spadne a zhrozený Peter ju v poslednej chvíli zachráni spod konských kopýt. Keď sa Jano preberie, útočí na Petra (pokúša sa ho zabiť, no netrafí balvanom). Ľuďom, čo privolala Magdaléna na pomoc, navraví, že splašený kôň Petra zhodil. Magdaléna ťažko ochorie . Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra. O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje koňovi na bok, čo mu ušiel slovo, „Tulák“, aby tým zosmiešnil Petra. Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú, no Magdaléna je ešte istý čas slabá a chorá. Peter si ju získava nežnosťou a láskou. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom. Tí sa tajne zoberú a cez noc odchádzajú na troch gaštanových koňoch do Petrovho domu do Turca. Tak dobro zvíťazí nad zlom.
- IV.ME·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:Dobroslav Chrobák 1907-1951 Literárne najhodnotnejším dielom autora je novela : Drak sa vracia, 1943 Prostredie: dedina, hory (horný Liptov). Čas: nie je určený. Konflikt: Drak – dedina / Drak - Šimon Vnútorný boj Šimona, či má Draka zabiť a tým si zabezpečiť Evu iba pre seba, alebo sa poddať charizme tohto výnimočného človeka, ktorého vplyv na Šimona sa zväčšuje priebehom deja. Téma: Vzťah dvoch odlišných mužov, ich postupné zbližovanie, hľadanie stratenej cti, dôvery a lásky ľudí. Idea: Predsudky ľudí, ktoré často odsúdia človeka skôr, než ho stihnú spoznať. Je tu dôkaz o tom, že ľudia sa často mýlia a že obraz, ktorý si o človeku utvoríme z dojmov, ktoré v nás budí, nemusí byť vždy pravdivý. To, že je niečo iné, ešte neznamená, že je to zlé. Opisy postáv: Drak - Martin Lepiš - typická naturistická postava - prichádza do dediny ako starší muž, jeho havranie vlasy sú pretkané šedinami, je mocný a utiahnutý, je to výborný hrnčiar, ktorého vyučil a vychoval starý slepý hrnčiar Madluš svojmu remeslu (Lepiš Madlušovie - zomrie za nevyjasnených okolností a dedina začne obviňovať Draka). Všetci sa ho obávajú a myslia si, že on je príčinou všetkého nešťastia v dedine. Drak je uzavretý samotár, silná individualita, hrdý, výnimočný, odvážny, priamy a preto aj osamelý; je to postava plná tajomnosti, stále sa hovorí o ňom; je to kontrastná postava (navonok drsný, vo vnútri citlivý človek, ktorý sa snaží pomáhať iným). Eva Jariabková (Hajnáková) - typická naturistická postava - mladá pekná žena s hrubým vrkočom pevných tvarov. Je to žena Šimona Jariabka, ktorý ju miloval a vzal si ju, hoci mala dieťa s Drakom, syna jej vychováva mama. Ľúbila Draka, ale ten jedného dňa odišiel bez rozlúčky a vracia sa až po niekoľkých rokoch, nevie vypovedať o tom, čo ju ťaží; stále čaká na Draka, akoby jej počaroval; je bezmocná voči vplyvu Draka, hoci jej nič nesľuboval; starostlivá, citlivá, verná a oddaná Drakovi, vydala sa bez lásky za Šimona, neskôr však pochopila, že miluje Šimona. Šimon Jariabek - miloval svoju ženu natoľko, že si ju vzal za ženu, aj keď mala dieťa s iným. Ale keď vidí, že Eva stále čaká a ľúbi Draka, prestane sa s ňou rozprávať, je tichý a zatrpknutý. Bojí sa, že mu Eva utečie za Drakom. Celá dedina akosi túži po konflikte Draka a Šimona, ktorý sa ale neudeje. Dej: Jedna starenka rozpráva svojmu vnukovi príbeh. Do deja nás autor privádza prostredníctvom Evy, ktorá vykonáva každovečerné domáce práce. Vyruší ju hluk zvona, ktorý bije na poplach - nič sa však nedeje, a Eva sa uspokojí s vysvetlením, že sa zvonár opil. Eva sa dozvedá od svojho manžela Šimona, že do dediny prišiel Drak. Eva myslí na Draka, spomína si na chvíle, ako sa spoznali. Čakala ho niekoľko rokov a teraz ohromená z tejto správy sa jej vybavuje celý jej vzťah s Drakom. Nikto nevedel odkiaľ Drak pochádzal. Bol sirotou, našiel ho starý Lepiš Madlušovie pri ceste, vychoval ho a urobil si z neho pomocníka. Raz starý Lepiš padol do jamy, z ktorej ho mladý Drak vytiahol a dotiahol do chalupy. Bol pri ňom deň a noc, dokým sa starý Lepiš neprebral. Poslal Draka do dediny po pomoc. Avšak keď sa vrátil aj s pomocou, starý Lepiš bol už mŕtvy. Dedinčania pripisujú Drakovi jeho smrť. S Drakom spájajú aj ďalšie zlé udalosti v dedine, ako napríklad suchota, neúrodnosť, požiare, choroby, smrť jednej dedinčanky na poli. Za všetko zlé mohol on. Chceli mu podpáliť dom ale on sa ubránil (aj keď musel ísť na niekoľko mesiacov do väzenia, lebo zbil pár mužov, ktorí to chceli urobiť). Odvtedy mal od nich pokoj. Neskôr prišlo do dediny veľké sucho. Niekto videl ako Drak vezie štyri plné vrecia a obsah považovali za pšenicu. Vtrhli mu do domu, kde zistili, že je to len hrnčiarska hlina. Obvinili ho z prečarovania múky na hlinu a chceli ho zabiť. Na druhý deň ho našli pastieri v tej istej jame, v kt. zomrel slepý hrnčiar, s veľkou ranou na hlave. Eva ho dva týždne liečila. Zaľúbila sa do neho, no jedného dňa ho už v chalupe nenájde, odchádza bez rozlúčky; Eva na neho nemôže zabudnúť. Po istej dobe sa jej narodí syn a o rok sa vydá za Šimona. Teraz, keď sa vrátil (na Jána), sú veľké suchá a začínajú sa šíriť požiare. Ukáže sa v miestnej krčme, kde si všetci všimnú ako sa zmenil. Na druhý deň Šimon zobral sekeru a išiel urobiť poriadok s Drakom, lebo dedina to od neho čakala. Vidí ako Drak napráva lastovičie hniezda, preto si to rozmyslel. Richtár potrebuje chlapov, ktorí by zahnali dobytok z hôr zo Západných Tatier, kde vypukol lesný požiar, oznamuje, že dobytok sa nemá na čom pásť. Drak si chcel získať stratenú dôveru dediny a prihlási sa, že pomôže doviesť dobytok. Chlapi z dediny mu nedôverujú a pošlú s ním Šimona, aby ho strážil. A ak by sa do týždňa nevrátili, tak podpália Drakov dom. Šimon sa postupne presvedčí, že Drak je iný ako si o ňom dedina myslí. Stádo sa musí previesť cez poľské hranice, to je veľmi nebezpečné. Drak ide popredku. Stretli Poliakov, ktorých Drak poznal. Šimon si myslí, že Drak predal ich stádo a tak zaútočí na Poliakov a potom na Draka, ktorého šľahne dva razy po tvári bičom. Drak ho zneškodní kopnutím do brucha. Šimon sa preberie v kolibe a škárou vidí Draka sedieť pri ohni so švárnou dievčinou a Poliakmi. Vidí, že Drak ich častuje pálenkou, ale sám málo pije. Šimon si myslí, že Drak chce podviesť aj ich. Podarí sa mu ujsť. Beží to oznámiť domov. Po ceste podpáli dom Draka. Všetko povie richtárovi. Ten mu povie, že dostal správu o tom, ako sa Drak so stádom vracajú do dediny. Idú ho spolu čakať. Cestou sa Drak zastavil po svoju lásku, mladú Poľku, Zošku. Eva si až teraz uvedomila, že Drak ju nemiluje a že Šimon ju má skutočne rád. Konečne si našli cestu k sebe. Drak dovedie dobytok do dediny. Richtár mu povie o zapálenej chalupe, Drak však nechce počuť, kto to spravil i keď to tuší. Šimon si uvedomí, že urobil veľkú chybu a pýta si od Draka odpustenie, ale on je veľkorysý a tvrdí, že aj on ublížil Šimonovi tým, že opustil Evu, keď otehotnela. Tá starenka, čo príbeh rozprávala, bola Eva.
- IV.ME·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:František Švantner 1912 – 1950 František Švantner je najvýraznejším predstaviteľom lyrizovanej prózy. Jeho dielami próza naturizmu v slovenskej literatúre nielen vrcholí, ale zároveň sa aj ukončuje. František Švantner debutoval zbierkou noviel Malka. Zbierka obsahuje osem noviel. Vyznačujú sa zvláštnou, tajomnou atmosférou. Autor sa sústreďuje na zobrazenie vážnych mravných konfliktov a tragických udalostí - napr. hrdinu stihne trest za zločin, ktorý spáchal. U postáv dominujú zvláštne psychické stavy: strach, vášeň, úzkosť, posadnutosť atď. Do deja zasahuje i osud a akási tajomná vyššia moc. Príroda sa stáva organickou súčasťou deja. Štýl noviel je lyrický, s mnohými metaforami, personifikáciami, básnickými prirovnaniami. Malka, 1942 Literárny druh, žáner: epika, psychologicko – ľúbostná novela s baladickým charakterom. Téma: príbeh úprimnej lásky valacha a Malky, silný ľúbostný cit prechádzajúci pomocou fantázie až za hranicu skutočnosti. Miesto a čas deja: prostredie slovenských hôr pred Turícami. Postavy - kontrastné, tajomné Valach – rozprávač, pevný, mocný chlap, pudový, ovládaný citom k Malke, všetko vnímal zmyslami. Valach predstavuje prírodného človeka (svet „tam hore") konajúceho prirodzene podľa svojich citov, čo ho stavia do pozície kladnej postavy. Malka – ani dobrá, ani zlá, nie veľmi pekná, maličká, útla, skromná, hanblivá, valachovi sa páči taká, aká je. Malka je pasívna, takže nevieme presne určiť, či je striktne kladná alebo záporná postava. Šajban - brat Malky, vyzerá hrozivo, čudne, jasne záporná postava, valach ho považuje za soka v láske. Šajban, predstavuje hriešny svet „tam dolu", mimo hôr. Dej: Dej titulnej novely zbierky Malka sa zakladá na tragickom nedorozumení. Má baladický charakter. Postavy sú zahalené tajomstvom, o ich minulosti a vlastnostiach sa čitateľ nedozvie skoro nič. Príbeh rozpráva v prvej osobe valach (vystupuje bez mena). Zamiluje sa do Malky, mlčanlivého, hanblivého dievčaťa. Malka je slúžkou u krčmára, ktorý sa pred pár týždňami vybral na jarmok, ale odvtedy ho nikto nevidel. Valach, hoci Malku takmer nepozná, si ju chce vziať za ženu a chce kúpiť svadobné prstene.Ona sa nevie rozhodnúť, povie mu, že sa musí opýtať brata a na druhý deň mu dá odpoveď. Na salaši sa zjaví čudný, hrozivo vyzerajúci človek. Nikto ho nepozná, iba bača, s ktorým sa potajomky o niečom dohovárajú. Nemá ani meno, iba prezývku - Šajban. Malka na druhý deň odkáže valachovi, aby prstene nekupoval. Keď sklamaný valach zbadá Malku so Šajbanom, myslí si, že je to jej milý a kvôli nemu ho odmietla. Zbadá, že Šajban dáva Malke zakrvavenú košeľu a z rečí vyrozumie, že on zabil krčmára. Valach ho zo žiarlivosti udá žandárom. Keď sa s tým pochválil Malke, tá mu povie, že Šajban je jej brat. (Po vražde krčmára, ktorého zabil pre peniaze, chcel utiecť do Ameriky a odtiaľ poslať peniaze Malke, aby mohla prísť za ním.) Malka uteká na miesto, kde sa skrýva Šajban, aby ho upozornila. Už je však neskoro. Prichádzajú žandári. Valach, ktorý sa tiež vybral za Šajbanom, aby ho varoval, zmätie žandárov, riskujúc vlastný život. Kým žandári strieľajú na valacha, Šajbanovi sa podarí utiecť. Valach sa teší, že Malka mu teraz istotne odpustí. Na salaš sa vráti až ráno. Čaká ho tam Malka, ale mŕtva - zasiahnutá guľkou žandárov. Novela Malka patrí k ukážkovým dielam slovenského naturizmu. Nesie všetky znaky tohto smeru (umelecké prostriedky a postupy lyriky, baladický svet, tajomnosť, človek ako súčasť prírody, postavy typické pre naturizmus, nezobrazuje spoločenské pozadie atď.)
- IV.ME·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:Margita Figuli 1909-1995 Tri gaštanové kone,1940 - Lit. druh: epika - Lit. žáner: psychologická naturistická novela; označovaná aj ako rozprávka (umelá – má autora; na rozdiel od ľudovej). - Téma: príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorí musia prekonať nejednu prekážku, aby našli svoje vysnívané šťastie, ktoré sa volá život. - Hlavná myšlienka: iba húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj vytúžený cieľ, svoje šťastie (ako Peter). - Miesto a čas deja: regióny Orava a Turiec, dedina Leštiny, okolitá príroda; čas bližšie neurčený. - Rozprávač: je v prvej osobe, je ním Peter, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, neznamená však len subjektívny pohľad, opis a rozprávanie je otvorené. - Reč: má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená, monológ splýva s rozprávaním. - Dej: dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách lásky, lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknuté láskou, odpúšťaním, no i pomstou a spravodlivosťou, silne v ňom zaznievajú myšlienky humanity a harmónie. * Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy (nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov), avantgárd a experimentovania. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch. * Prvky realizmu : napríklad človek a zvieratá, kôň neublíži dobrému, iba zlému človeku. * mnoho biblických motívov a odkazov na Sv. písmo, panteizmus * Dielo vyznieva ako oslava vytrvalosti hl. hrdinu, ktorý sa aj napriek všetkým problémom nevzdal svojich mravných ideálov, oslava muža, ktorý dokáže zaprieť aj sám seba, keď je presvedčený o správnosti svojho konania. Autorke ide o víťazstvo lásky nad ziskuchtivosťou, mamonárstvom, honbou za majetkom. POSTAVY: V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu, vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť. Peter a Magdaléna – jemní, úprimní, citovo založení mladí ľudia. Peter: - mladý človek – sirota, je veľmi odvážny, skromný, charakterný, pracovitý a vytrvalý, čestný, úprimný, láskavý, nadovšetko verný svojim mravným zásadám, stelesňuje dobro, ale nie je ideálny, aj on má pokušenie porušiť svoje zásady, je zžitý s prírodou, nachádza v nej priateľa a útočisko – má rád prírodu a zvieratá; kupec dreva a koní; má rád Magdalénu. Magdaléna Maliariková: - jemná, nežná, citlivá, nevinná, poslušná, pracovitá, túži po skutočnej a úprimnej láske, po šťastí; vnútorne čisté, smelé, nepoškvrnené dievča, verné svojej láske, milé a pracovité; má rada Petra. Jano Zápotočný: - Petrov pravý opak, je síce bohatý, ale zato surový k zvieratám aj ľuďom, bezcitný, sebecký, neverný, nemravný, je beštia – krutý a pomstychtivý, pijan; príležitostný pašerák koní; opovrhoval Magdalénou. Maliarička - matka Magdalény; pachtí len za peniazmi - chamtivá, ktoré ju spravili bezcitnou a bezcharakternou; namyslená, hašterivá, panovačná; pokazila šťastie svojej dcére; je bezohľadná k citovému životu. Maliarik - otec Magdalény, láskavý, prispôsobivý, čestný; dobrák od kosti, je "pod papučou". DEJ: Peter strávil detstvo s Magdalénou v rodnej dedine. Magdalénini rodičia sa presťahovali z Turca, mali krčmu pri okresnom meste (Dolný Kubín). Peter skupoval pre žilinskú pílu drevo od sedliakov po dedinách - vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca vyžadovala neustále cestovanie. Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom čase do dediny, kde žije Magdaléna a chce ju požiadať o ruku. Na ceste sa stretáva s Magdaléniným bratrancom (Jožko Greguš), ako spolu s Janom Zápotočným (najbohatším gazdom z Leštín) pašujú kone z Poľska. Dozvedá sa, že aj Jano ide požiadať Magdalénu o ruku a od Jožka sa dozvie, že matka Magdalény ju núti vydať sa za Jana. Peter si zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Jana nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer. Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Zachráni ju spod rozzúrených konských kopýt. Hoci sa s ňou potrebuje porozprávať o tom, čo cíti, Magdaléna omdlie a on v strachu o jej život ju zanesie matke do domu, odtiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia napriek dcérinmu odporu. Keď sa to dozvie Peter, je rozhodnutý odísť preč, aj keď veľmi túži počuť pravdu od samotnej Magdalény. V krčme ho presvedčia, aby ostal aspoň na pálenie svätojánskych ohňov. Tam Jano Magdalénu zosmiešni – zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostane. Tu sa jej Peter vyznáva zo svojich citov a ona mu ich opätuje a dáva mu tri úlohy, ktorých splnením jej potvrdí svoju lásku. Prvá - aby postavil pre nich príbytok, druhá - aby sa vzdal túlania po svete, tretia - aby pre ňu prišiel na troch gaštanových koňoch, keď to všetko splní. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa a Peter odchádza do Turca. Jano Magdalénu hneď po Petrovom odchode znásilnil, aby ju tak k sebe pripútal. Petrovi trvalo dva roky, kým splnil to, čo sľúbil milovanej Magdaléne. Pracoval do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhali mu ujček s ujčinou a ľudia z dediny. Jedno dievča si ho chce získať, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú. V dedine, kde býva, sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Pre Petra je to rana, no aj tak ide do Leštín vyjasniť si to s Magdalénou. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím viac tým neposlušnejšie. Celá dedina je plná rečí o ich nešťastnom manželstve. Magdalénu jeden z nich kopne, preto potratila. Peter ju teda nachádza utýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano bezcitne zaobchádza so svojou ženou a týra koňa, ktorý sa splaší. Magdaléna podeň spadne a zhrozený Peter ju v poslednej chvíli zachráni spod konských kopýt. Keď sa Jano preberie, útočí na Petra (pokúša sa ho zabiť, no netrafí balvanom). Ľuďom, čo privolala Magdaléna na pomoc, navraví, že splašený kôň Petra zhodil. Magdaléna ťažko ochorie . Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra. O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje koňovi na bok, čo mu ušiel slovo, „Tulák“, aby tým zosmiešnil Petra. Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú, no Magdaléna je ešte istý čas slabá a chorá. Peter si ju získava nežnosťou a láskou. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom. Tí sa tajne zoberú a cez noc odchádzajú na troch gaštanových koňoch do Petrovho domu do Turca. Tak dobro zvíťazí nad zlom.
- IV.ME·domáca úlohatechnické prostriedky logistiky:Domáca úloha z 20. Oct 2025
- IV.ME·domáca úlohatechnické prostriedky logistiky:Domáca úloha z 20. Oct 2025
- Ut28. 10.
- III.ME ME·Veľká písomkachladiace zariadenia a tepelné čerpadlá:Tepelné izolácie, vlhký vzduch
- III.ME MN·domáca úlohagrafické systémy:CA technológie
- St29. 10.
- III.M MM·Veľká písomkaelektrické stroje a prístroje:Rozdelenie ESP,spínacie prístroje, funkčná časť spinačov.
- Št30. 10.
- III.M·domáca úlohaúčtovníctvo:Domáca úloha z 29. Oct 2025
- Pi31. 10.
- III.M·domáca úlohalogistika:Domáca úloha z 29. Oct 2025