Písomky / DÚ
- Po02. 02.
III.M·domáca úlohastrojárska technológia:Domáca úloha z 23. Jan 2026- IV.M·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:Alberto Moravia Vrchárka, 1957 Literárny žáner - román Postavy: Cesira - hlavná postava diela, ktorá je v jednej osobe aj rozprávačkou deja. Nejde o ideálnu postavu, je nevzdelaná, výbušná a jej jediným zmyslom života je jej dcéra a obchod. V dôsledku vojny sa postupom deja mení. Rosetta - Cesirina dcéra, ktorú nadovšetko miluje, dobrá, tichá, úprimná, silne veriaca. Oproti matke ideálna postava, avšak vojnové situácie a udalosti ju veľmi poznačili. Michele - mladý vzdelaný doktor, priamy, rád rozpráva, nenávidí kňazov a fašistov. Ďalšie postavy: utečenci, roľníci, vojaci Dej: Hlavná hrdinka Cesira pochádza z roľníckej rodiny. Rodičia ju vydali za staršieho obchodníka, a tak opustila rodnú horskú dedinu a presťahovala sa do Ríma. Svojho manžela neľúbila, ale bola mu dobrou ženou napriek jeho nevere a urážkam. Cesirinou najväčšou radosťou a vášňou bola domácnosť, obchod a neskôr dcérka Rosetta. Po smrti manžela sa sama stala úspešnou obchodníčkou. Viedla pokojný život, o politiku sa nezaujímala a vojna jej neprekážala, pretože v obchode sa jej darilo. Situácia v Ríme sa zhoršovala a Cesira sa rozhodla aj s dcérou prečkať krízu na vidieku. Dúfala, že najneskôr o dva týždne sa vráti, ale cítila, že Rím tak skoro neuvidí. Po namáhavej ceste strávila aj s Rosettou niekoľko dní v biednych podmienkach u istých roľníkov. Museli však utiecť, pretože ich hostitelia chceli predať Rosettu fašistom, a tak zachrániť svojich synov - dezertérov. Vďaka peniazom sa dostali do horskej dedinky, kde zostali deväť mesiacov. Bývali tu utečenci a roľníci, ktorí spoločne čakali na koniec vojny a oslobodenie. Cesira si postupne zvykla na život v malej chatrči a opäť sa cítila byť vrchárkou. Zároveň mala veľký strach, ako celá situácia ovplyvní jej jemnú Rosettu. Veľký dojem na Cesiru urobil mladý doktor Michele. Bol odlišný od ostatných dedinčanov. Otvorene nazýval Mussoliniho a jeho ministrov banditami. Cesira si ho obľúbila ako syna a on bol ich každodenný spoločník. Vojna naďalej pokračovala a všade chýbalo jedlo. Cesira si uvedomila, ako vojna všetko zmenila. Všetko, čo robí, robí pre Rosettu. S veľkou bolesťou obe odišli z dediny potom, ako Nemci zabili Micheleho. Na ceste ich napadli marockí vojaci (paradoxne, oni boli oslobodzujúcou armádou od nacistov spolu s ostatnými spojeneckými armádami), ktorí Rosettu v kostole znásilnili. Táto udalosť urobila z Rosetty na pohľad zatrpknutú, bezcitnú a ľahostajnú ženu. Stala sa milenkou viacerých mužov a matke otvorene povedala, že je to jediný zmysel jej života a nechce s tým prestať. Práve tu vojna Cesire ublížila najviac, keď zničila šťastie jej dcéry, a tak ju samu pripravila o všetko. O niekoľko dni prišla správa o tom, že už je Rím oslobodený. Psychický a fyzický vyčerpaná Cesira opustila s Rossettou vidiek a vydali si spolu do Ríma. Keď Rosetta uvidela v diaľke Ríme, rozplakala sa. V tej chvíli si Cesira uvedomila, že vo svojom vnútri je to stále jej nežná Rosetta a do Ríma vstupovala s nádejou, že začnú žiť nový život. Nie je to román len o vojne, ale o utrpení a násilí, ktoré vojna so sebou prináša. Autor v románe majstrovsky vykresľuje všetky premeny, ktoré sa dejú vo vnútri Cesiry v dôsledku skúseností a vojny. Násilie na oboch ženách je akoby obrazom násilia na celom národe.
- IV.M·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:Albert Camus 1913-1960 Vrchol jeho literárnej tvorby predstavuje román Mor, 1947 Dej sa odohráva v období 2. sv. vojny v Alžírskom meste Oran. Tu vypukla morová epidémia. Objavili sa potkany, ktoré zdochýnali vo veľkých počtoch. Po tejto epidémii nastúpil mor, na ktorý začali zomierať aj ľudia. V uzatvorenom meste choroba kosí ľudí, nerobí rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Počas morovej epidémie jednotlivé postavy rozprávajú svoj osud. Dr. Rieux vedie ťažký a takmer beznádejný boj s morom. Prostredníctvom tejto postavy autor vyjadril vlastné názory na život. Novinár Rambere sa usiluje opustiť mesto i napriek zákazu. Chce ísť za svojou ženou, má zabezpečených prevádzačov, ale nakoniec sa rozhodne v meste zostať a pomáhať ostatným. Všetci ľudia v Orane bojujú proti zhubnej chorobe. Dr. Castler sa pustil do výroby séra priamo z baktérie moru a nie z prineseného materiálu. Sérum prinieslo priaznivé účinky, tu nastáva motivačný obrat. Epidémia sa skončila, všetci ľudia cítili radosť, iba doktor Rieux prázdnotu v duši. Nevie sa tešiť ako ostatní. Mor, ktorý prepukol v meste, je abstraktným symbolom vojny a okupácie, ale aj celej absurdnosti sveta. Každý jednotlivec v sebe nosí „mor“. Autor zdôrazňuje, že za chorobu boli zodpovední všetci ľudia, že moru zodpovedá „ vnútorný ľudský mor“ – klamstvo, pýcha, nenávisť, ktoré zožierajú človeka zvnútra. Rieux si uvedomil, že morovú epidémiu možno zničiť, ale „ ľudský mor“ sa môže objaviť kedykoľvek. Idea: Mor – epidémia, „ľudský mor“ (zloba, nenávisť, pýcha), akákoľvek forma násilia, ktoré je možné páchať na ľuďoch, aj pod pláštikom politických ideológií – fašizmus, komunizmus, nacizmus, atď.
- IV.M·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:Antoine de Saint-Exupéry 1900-1944 Jeho najznámejším dielom je filozoficko-humanistická rozprávka pre dospelých: Malý princ, 1943 Téma: Autor opisuje svoju minulosť, v Malom princovi vidí sám seba a opisuje svoje emócie. Postavy: Hlavné: - pilot ( Antoine De Saint Exupéry) – dospelý, ale stále sa cíti byť dieťaťom, vyrastal pri dospelých, ktorí ho nechápali, v detstve veľmi rád maľoval - Malý princ – malý, blonďavý chlapec s obrovskou fantáziou, ktorý musí vždy počuť odpoveď na otázku, ktorú kládol Vedľajšie: -kráľ : každému chcel rozkazovať - chvastúň: miloval, keď ho ľudia obdivovali, bol samoľúby - pijan: pil, pretože sa hanbil za to, že pije - biznismen: len počítal svoje hviezdy a o nič iné sa nezaujímal - lampár: stále zhasínal a rozsvecoval svoje lampy -geograf: písal hrubizné knihy: „ Ale nie som cestovateľ. Geograf nechodí robiť súpis miest, riek, vrchov, morí, oceánov a púští. Zemepisec je priveľmi dôležitý na to, aby sa túlal...“ - výhybkár: vypravoval vlaky a vravel, že ľudia nie sú nikdy spokojní, stále sa niekam presúvajú Autor na týchto vedľajších postavách, ktoré žijú na piatich planétach, opisuje negatívne vlastnosti ľudí, ktorí v živote zabúdajú myslieť na to najdôležitejšie – na lásku a priateľstvo. Ale pri líške naopak tieto vlastnosti vyzdvihol. Líška – prezradila Malému princovi tajomstvo :„ Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očami neviditeľné.“ Obsah: Autor spomína na dobu, kedy ho postihla na saharskej púšti porucha motora svojho lietadla. Keďže oprava bola preňho otázkou života a smrti a bol sám, pokúšal sa lietadlo opraviť. Vtedy sa strene s Malým princom, ktorý mu napriek nebezpečenstvu hroziacemu na púšti, rozpráva o svojej planéte, odkiaľ prišiel, o tom, ako zapochyboval o láske k ruži, ktorú miloval, a tiež o zvláštnych ľuďoch, ktorých stretáva na iných planétach. Žiadneho z nich však nechápe, a preto hľadá ďalej. Zemepisec mu poradil, aby navštívil Zem, pretože je to zaujímavá planéta a princ tak urobil. Tu sa okrem pilota ( Exupéryho ) stretáva s líškou, ktorá ho naučí, čo je to priateľstvo a zodpovednosť. Vysvetlí mu tajomstvá lásky a vtedy pochopí, čo preňho milovaná ruža znamená. Malý princ pochopí, že jeho ruža ho potrebuje, je na ňom závislá a chce sa k nej vrátiť (ruža predstavuje ako symbol niekoho, na kom nám záleží, voči komu cítime zodpovednosť). Jediný, kto mu to môže umožniť, je žltý had a to tým, že ho uštipne( aby sa cestou smrti vrátil na svoju planétu k milovanej ruži). Pilot sa najskôr snaží Malého princa odhovoriť od jeho rozhodnutia umrieť. Malý princ mu však vysvetľuje, že je zodpovedný za svoju ružu a že kvôli nej sa musí vrátiť. Hoci má zo smrti strach, predsa sa rozhodne podstúpiť ju. Pomôže nájsť pilotovi studňu a keď sa tomu podarí opraviť motor, princ opúšťa Zem. Pre autora bol Malý princ výnimočný svojou jednoduchosťou, úprimnosťou a schopnosťou nájsť hlbší zmysel aj v zdanlivo jednoduchých veciach. Autor zobrazuje svet pomocou detských očí, proti svetu racionalizmu a materializmu stavia priateľstvo, súdržnosť a lásku. Využíva pritom kontrasty: život -smrť, oáza -púšť, priateľstvo- osamelosť. Knihu doplnil vlastnými ilustráciami.
- IV.M·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:Jedným z mnohých lit. smerov bol existencializmus (z latinčiny - bytie , jestvovanie). Vznikol vo Francúzsku. Skúma otázky existencie človeka z hľadiska jeho individuality i z hľadiska spoločenských vzťahov. Autori zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca. Život človeka záleží len na jeho voľbe. Jednotlivec prekonáva základný životný pocit nezmyselnosti, opustenosti, beznádeje. Slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje vžitej konvencii ( všednosti ). Rozhoduje sa iba na základe vlastnej vôle. Jeho filozofia je založená na subjektívnych poznatkoch a pocitoch v určitej konkrétnej, väčšinou hraničiacej životnej situácii. Francúzsky predstaviteľ existencializmu: Jean-Paul Sartre, 1905-1980 Poviedka: Múr,1939 Literárny druh, žáner : epika, existencialistická poviedka Téma : pohľad do vnútorného sveta odsúdencov pár hodín pre ich smrťou Miesto a čas deja : obdobie občianskej vojny v Španielsku,1936-39, väzenská cela Postavy : Pablo Ibbieta – hlavná postava, rozprávač, republikán, prostredníctvom neho autor vyjadruje svoje názory a postoje, so smrťou je zmierený, ostáva hrdý, nebojí sa jej, má svoje sny, plány do budúcnosti, ktoré v tej chvíli už nič neznamenali Juan Mirbal – odsúdili ho len preto, že jeho brat bol republikán, inak nič zlé nevykonal má veľký strach zo smrti, je to ešte dieťa Tom Steinbock – veľa rozpráva, aby nemusel myslieť na smrť, snaží sa utešovať spoluväzňov, no nevhodne a nedarí sa mu v tom belgický lekár – bezcitný, chladný, robí si iba svoju prácu „...nezaujímalo ho, čo si myslíme, prišiel pozorovať naše telá, telá za živa prekonávajúce agóniu uprostred života.“ Dej : Príbeh sa začína vo veľkej bielej miestnosti, do ktorej si po jednom volajú obžalovaných, medzi nimi aj Toma, Pabla a Juana. Pýtajú sa ich stručne na mená...Juan sa obhajuje, že s politikou nemá nič spoločné, Pabla sa pýtajú, či ukrýval u seba republikánskeho veliteľa Ramona Grisa. Pablo to poprie a napriek tomu ho odsúdia - v skutočnosti toto nebol len výsluch, ale už súd. Odviedli ich do studenej cely, kde čakali na svoje rozsudky. Večer prichádza veliteľ, ktorý im oznámil, že sú odsúdení na smrť zastrelením. Nastáva noc. Nepošlú kňaza, ale belgického lekára, ktorý im má uľahčiť posledné hodiny života. Lekár je však veľmi chladný, väzni sú pre neho objektom pozorovania a väzni ho vnímajú úplne inak, pre nich je „živý“, pričom oni už boli duševne mŕtvi. Uvažujú o tom, ako ich zastrelia, majú strach z bolesti i zo smrti. Pred popravou myslia na to, aká bude ich posledná chvíľa : „ Budem asi ustupovať k múru, budem sa chrbtom zapierať do múru zo všetkých síl, a múr nepopustím, ako v zlom sne.“ Pablo sa snaží spomínať na krásne chvíle svojho života, ale jeho myšlienky vždy prerastú v obavu o život. Lekár im navrhol, či nechcú niečo odkázať svojim blízkym, všetci to odmietli. Zrazu, z ničoho nič, im lekár oznámil presný čas a všetci traja znervózneli, ani nevedeli, ako im ten čas rýchlo prešiel. Na svitaní počuli už prvé výstrely, onedlho odviedli Toma a Juana na popravu a Pabla na poschodie, kde ho znova vypočúvajú. Navrhli mu, nech vymení svoj život za život Ramona Grisa, nech prezradí, kde sa ukrýva. Dali mu ešte 15 minút na rozmyslenie. Pablo zvážil, že Ramonov život je oveľa užitočnejší pre Španielsko ako jeho. Skôr zo žartu ako zo snahy oddialiť popravu navraví odsúdený vyšetrovateľom, že Gris sa skrýva na cintoríne, pretože vedel o jeho úkryte u bratrancov. Ihneď tam vyšlú hliadku. Čaká, že po polhodine, keď sa hliadka vráti, ho okamžite popravia, no odvedú ho iba do väzenia. Na druhý deň, keď priviezli ďalších väzňov, sa Pablo dozvedá, že Gris je mŕtvy a to jeho zásluhou. Ramon Gris sa pohádal s bratrancom a naozaj sa ukryl na cintoríne, kde ho aj našli. Vtedy si Pablo ľahol a začal sa veľmi smiať. A tak sa z človeka odhodlaného obetovať za iného život absurdnou hrou náhody stáva zradca. Tento pocit nezmyselnosti a absurdnosti ľudskej existencie sa opakuje v celej autorovej tvorbe. Rád zobrazoval človeka v hraničných situáciách, najčastejšie v blízkosti smrti, keď už nemôže nič hrať a predstierať.
- IV.M·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:Predstaviteľ americkej lit. : Jerome David Salinger (číta sa Selindžer) 1919-2010 Jeho najznámejším dielom je dnes už kultový román : Kto chytá v žite, 1951. Psychologický román o hľadaní ľudských hodnôt. Dej: Rozprávač príbehu, 16-ročný Holden Caulfield nás zavedie do prostredia súkromnej strednej chlapčenskej školy v Pennsylvánii, odkiaľ ho vylúčia kvôli zlému prospechu – a nie je to prvýkrát. Nejde o to, že by bol hlúpy, prosto sa mu nechce a hlavne školu nenávidí – tak ako nenávidí všetko okolo seba... Odsudzuje pokrytectvo, faloš a pretvárku ľudí, ktorí myslia len na svoje potreby a nemajú zábrany v honbe za peniazmi, či slávou. Prichádza na to, koľko naoko samozrejmých vecí a fráz je v skutočnosti absurdných, trápi ho, že okolie prijíma len tých ľudí, ktorí sa vedia prispôsobiť, zaradiť, odmieta sa zúčastňovať na kolektívnych akciách – a stále viac si uvedomuje svoje vylúčenie zo spoločnosti. Holden pochádza zo zámožnej rodiny – otec je úspešný advokát a Holden ho podozrieva, že nepomáha ľuďom nezištne – ale ako takmer každý dospelý, ktorého pozná, len kvôli vlastnému finančnému zisku. Tak by nikdy nechcel dopadnúť. Má staršieho brata, ktorý sa z 2. svetovej vojny vrátil domov obratý o všetky ideály, odišiel do Hollywoodu za slávou a pôžitkami. Mladší brat zomrel na leukémiu a s touto stratou sa Holden nedokázal vyrovnať. Z bolesti nad stratou bračeka pramení jeho beznádej, nepokoj a vzbura proti svetu. Nadovšetko však Holden miluje svoju malú sestru Phoebe. Považuje ju za správneho človeka – jedinečného, neskazeného. Táto láska je obojstranná. Holden prichádza do rodného predvianočného New Yorku - nechce ísť priamo domov a povedať rodičom, že ho opäť vyhodili zo školy, tak sa ubytuje v hoteli a fláka sa po baroch a po uliciach tri dni. Stretáva množstvo osudom poznačených ľudí a je svedkom všetkých možných druhov ľudskej hlúposti a zvrhlosti. Nevrlý taxikár, ľudia, ktorí sa smejú scénam, ktoré nie sú vtipné, tlieskajú len preto, že údajne hrá klavírny virtuóz, pasák, ktorý mu ponúka vo výťahu prostitútku, hoci ešte ani nie je plnoletý. Pozve do kina bývalú priateľku Sally, proti ktorej má tiež výhrady, no páči sa mu a je hrozne osamelý – počas rande jej navrhne, aby spolu ušli ďaleko od ľudí, do hôr, no Sally jeho nápad zavrhne. Nešťastný Holden sa opije a rozhodne sa navštíviť svoju malú sestričku. Rodičia našťastie nie sú doma. Phoebe opäť brata prekvapí svojou všímavosťou a bystrým úsudkom, dokonca mu požičia peniaze, ktoré dostala na Vianoce, čo ho dojme. Phoebe mu vyčíta, že opäť vyletel zo školy, že nemá o nič záujem ... Po nepríjemnom zážitku s profesorom Antolinim, ktorý ho uchýlil na noc, sa Holden odhodlá na cestu stopom na západ... Navštívi v škole Phoebe, aby jej vrátil požičané peniaze a rozlúčil sa. No ona neoblomne trvá na tom, že odíde s ním a nakoniec Holden predsa len ostane. A kto chytá v žite? V deťoch Holden videl čistotu a úprimnosť – ich sa oplatí chrániť: nie sú skazené dobou. A žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kým ju neznečistili továrne a honba za majetkom. Sníva, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti. Keď sa niektoré z nich priblíži k priepasti, Holdenovou úlohou je vrátiť ho nazad, do žitného poľa. Holdenove úvahy a konanie predstavujú revoltu americkej mládeže, ktorá sa snažila prekonať zaužívané konvencie. Autor to deklaruje aj výberom jazykových prostriedkov – reč hlavnej postavy je živá, humorná, s množstvom slangových, ba až vulgárnych výrazov. Čierny humor, žiadne zdĺhavé opisy. V závere Holden prekonáva psychickú krízu, hoci stále nevie, čo podnikne so svojím životom, pamätá však na slová profesora Antoliniho: „Známkou nezrelého človeka je, že chce za niečo vznešené umrieť, kým známkou zrelého človeka je, že chce pre niečo pokorne žiť – a ty sa musíš rozhodnúť, ktorou cestou chceš ísť – a potom na ňu ihneď vykročiť – nemôžeš si dovoliť stratiť ani minútu. Ty rozhodne nie...“
- IV.M·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:Taliansky neorealizmus : sformoval sa na začiatku 50. rokov 20. st. Presadil sa v literatúre, ale aj vo filme. Nadviazal na realistické tradície a súčasne analyzoval sociálne problémy povojnového Talianska. Hrdinami sa stávajú jednoduchí ľudia vidieka i veľkomestských biednych štvrtí so svojimi starosťami a problémami. Spisovatelia sa stavajú kriticky k sociálnym a spoločenským nedostatkom, využívajú ľudový jazyk, jasné a nekomplikované vyjadrovanie. Alberto Moravia, 1907-1990. Bol najpopulárnejším spisovateľom povojnového Talianska. Dielo : Rimanka, 1947 Literárny druh: epika Druhová forma: román Téma: Obraz skazenej spoločnosti v Taliansku v posledných rokoch fašizmu. Postavy: hlavné: - Adriana- krásna, skromná Rimanka, ktorá žije v zlých sociálnych podmienkach, stáva sa prostitútkou, napriek tomu túži po pokojnom rodinnom živote, je veľmi citlivá, ale aj naivná - Astarita- zvrátený úradník fašistickej polície, je zaľúbený do Adriany - Giacomo- mladý študent z bohatej rodiny, člen antifašistickej skupiny, Adriana je doňho zaľúbená - Sonzogno- vrah, veľmi násilný a krutý, jeden z Adrianiných milencov vedľajšie: Adrianina matka, Gino, Gisella.... Dej: Adriana pochádzala z veľmi chudobnej rodiny- otec ich opustil, keď ešte bola malá a matka pracovala ako šička pre bohatých pánov. Adrianin sen bol vydať sa, mať deti a peknú, čistú kuchyňu. Ich jediným bohatstvom bola Adrianina krása, v ktorej videla jej matka cestu k lepšiemu životu. Zohnala jej prácu modelky pre maliarov, ale stále tvrdila, že by zo svojej krásy mohla vyťažiť aj viac. Adriana sa zoznámila s mladým šoférom Ginom, do ktorého sa zaľúbila. Sľuboval, že si ju zoberie a splní jej sen o rodine. Pri pózovaní sa Adriana zoznámila s Gisellou, ktorá pracovala ako prostitútka. Pozvala ju na výlet, kde ju zoznámila s úradníkom polície- Astaritom. Astarita Adrianu už dlhšie sledoval a bol do nej zaľúbený. Nakoniec sa mu pod hrozbou vydierania musela oddať. Keď sa lúčili, dal jej peniaze, ktoré v nej vyvolali dovtedy nepoznaný pocit radosti. A preto, keď sa dozvedela, že Gino je ženatý a má dieťa, zrútil sa jej sen o usporiadanom živote a rozhodla sa stať prostitútkou. Adriane už nechýbajú peniaze, ale nie je šťastná a chce splniť svoju túžbu po rodine. Zoznámi sa s mladým študentom z bohatej rodiny Giacomom. Giacomo je členom protifašistickej skupiny, ale nie je šťastný, hľadá zmysel života, predstavuje pocity existencialistov. Adriana sa doňho okamžite zaľúbila a napriek tomu, že on k nej necíti taký hlboký cit, majú spolu milenecký vzťah. Adriana naďalej pracuje ako prostitútka a jedným z jej klientov je vrah a zločinec Sonzogno, ktorý je veľmi násilný a krutý. Giacoma zatkla polícia pre protivládnu činnosť, pri výsluchu sa však prejavil ako slaboch a udal všetkých svojich kamarátov. Keď ho prepustili, trápia ho výčitky svedomia a opovrhuje sám sebou. Adriana zistila, že je tehotná a vie, že otcom dieťaťa je Sonzogno. Napriek tomu tvrdí Giacomovi, že je to jeho dieťa, aby dala jeho životu zmysel. On je však natoľko nešťastný, že sa rozhodol spáchať samovraždu, ešte predtým však zabezpečil, aby sa jeho bohatá rodina postarala o dieťa. Adriana prijíma túto pomoc a verí, že vďaka Giacomovej rodine bude mať jej dieťa šťastný život – zachraňuje ju pocit materstva. V závere románu pochopí, že najväčšou hodnotou v živote je čestnosť a poctivosť . Rimanka predstavuje, podobne ako ostatné autorove diela, introspektívny román ( pohľad dovnútra človeka), v ktorom si hrdina uvedomuje okolitú skutočnosť a vyjadruje ju v svojich myšlienkach a citoch. Román je písaný v 1. osobe, a tým zdôrazňuje autentickosť výpovede.
- IV.ME·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:Alberto Moravia Vrchárka, 1957 Literárny žáner - román Postavy: Cesira - hlavná postava diela, ktorá je v jednej osobe aj rozprávačkou deja. Nejde o ideálnu postavu, je nevzdelaná, výbušná a jej jediným zmyslom života je jej dcéra a obchod. V dôsledku vojny sa postupom deja mení. Rosetta - Cesirina dcéra, ktorú nadovšetko miluje, dobrá, tichá, úprimná, silne veriaca. Oproti matke ideálna postava, avšak vojnové situácie a udalosti ju veľmi poznačili. Michele - mladý vzdelaný doktor, priamy, rád rozpráva, nenávidí kňazov a fašistov. Ďalšie postavy: utečenci, roľníci, vojaci Dej: Hlavná hrdinka Cesira pochádza z roľníckej rodiny. Rodičia ju vydali za staršieho obchodníka, a tak opustila rodnú horskú dedinu a presťahovala sa do Ríma. Svojho manžela neľúbila, ale bola mu dobrou ženou napriek jeho nevere a urážkam. Cesirinou najväčšou radosťou a vášňou bola domácnosť, obchod a neskôr dcérka Rosetta. Po smrti manžela sa sama stala úspešnou obchodníčkou. Viedla pokojný život, o politiku sa nezaujímala a vojna jej neprekážala, pretože v obchode sa jej darilo. Situácia v Ríme sa zhoršovala a Cesira sa rozhodla aj s dcérou prečkať krízu na vidieku. Dúfala, že najneskôr o dva týždne sa vráti, ale cítila, že Rím tak skoro neuvidí. Po namáhavej ceste strávila aj s Rosettou niekoľko dní v biednych podmienkach u istých roľníkov. Museli však utiecť, pretože ich hostitelia chceli predať Rosettu fašistom, a tak zachrániť svojich synov - dezertérov. Vďaka peniazom sa dostali do horskej dedinky, kde zostali deväť mesiacov. Bývali tu utečenci a roľníci, ktorí spoločne čakali na koniec vojny a oslobodenie. Cesira si postupne zvykla na život v malej chatrči a opäť sa cítila byť vrchárkou. Zároveň mala veľký strach, ako celá situácia ovplyvní jej jemnú Rosettu. Veľký dojem na Cesiru urobil mladý doktor Michele. Bol odlišný od ostatných dedinčanov. Otvorene nazýval Mussoliniho a jeho ministrov banditami. Cesira si ho obľúbila ako syna a on bol ich každodenný spoločník. Vojna naďalej pokračovala a všade chýbalo jedlo. Cesira si uvedomila, ako vojna všetko zmenila. Všetko, čo robí, robí pre Rosettu. S veľkou bolesťou obe odišli z dediny potom, ako Nemci zabili Micheleho. Na ceste ich napadli marockí vojaci (paradoxne, oni boli oslobodzujúcou armádou od nacistov spolu s ostatnými spojeneckými armádami), ktorí Rosettu v kostole znásilnili. Táto udalosť urobila z Rosetty na pohľad zatrpknutú, bezcitnú a ľahostajnú ženu. Stala sa milenkou viacerých mužov a matke otvorene povedala, že je to jediný zmysel jej života a nechce s tým prestať. Práve tu vojna Cesire ublížila najviac, keď zničila šťastie jej dcéry, a tak ju samu pripravila o všetko. O niekoľko dni prišla správa o tom, že už je Rím oslobodený. Psychický a fyzický vyčerpaná Cesira opustila s Rossettou vidiek a vydali si spolu do Ríma. Keď Rosetta uvidela v diaľke Ríme, rozplakala sa. V tej chvíli si Cesira uvedomila, že vo svojom vnútri je to stále jej nežná Rosetta a do Ríma vstupovala s nádejou, že začnú žiť nový život. Nie je to román len o vojne, ale o utrpení a násilí, ktoré vojna so sebou prináša. Autor v románe majstrovsky vykresľuje všetky premeny, ktoré sa dejú vo vnútri Cesiry v dôsledku skúseností a vojny. Násilie na oboch ženách je akoby obrazom násilia na celom národe.
- IV.ME·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:Albert Camus 1913-1960 Vrchol jeho literárnej tvorby predstavuje román Mor, 1947 Dej sa odohráva v období 2. sv. vojny v Alžírskom meste Oran. Tu vypukla morová epidémia. Objavili sa potkany, ktoré zdochýnali vo veľkých počtoch. Po tejto epidémii nastúpil mor, na ktorý začali zomierať aj ľudia. V uzatvorenom meste choroba kosí ľudí, nerobí rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Počas morovej epidémie jednotlivé postavy rozprávajú svoj osud. Dr. Rieux vedie ťažký a takmer beznádejný boj s morom. Prostredníctvom tejto postavy autor vyjadril vlastné názory na život. Novinár Rambere sa usiluje opustiť mesto i napriek zákazu. Chce ísť za svojou ženou, má zabezpečených prevádzačov, ale nakoniec sa rozhodne v meste zostať a pomáhať ostatným. Všetci ľudia v Orane bojujú proti zhubnej chorobe. Dr. Castler sa pustil do výroby séra priamo z baktérie moru a nie z prineseného materiálu. Sérum prinieslo priaznivé účinky, tu nastáva motivačný obrat. Epidémia sa skončila, všetci ľudia cítili radosť, iba doktor Rieux prázdnotu v duši. Nevie sa tešiť ako ostatní. Mor, ktorý prepukol v meste, je abstraktným symbolom vojny a okupácie, ale aj celej absurdnosti sveta. Každý jednotlivec v sebe nosí „mor“. Autor zdôrazňuje, že za chorobu boli zodpovední všetci ľudia, že moru zodpovedá „ vnútorný ľudský mor“ – klamstvo, pýcha, nenávisť, ktoré zožierajú človeka zvnútra. Rieux si uvedomil, že morovú epidémiu možno zničiť, ale „ ľudský mor“ sa môže objaviť kedykoľvek. Idea: Mor – epidémia, „ľudský mor“ (zloba, nenávisť, pýcha), akákoľvek forma násilia, ktoré je možné páchať na ľuďoch, aj pod pláštikom politických ideológií – fašizmus, komunizmus, nacizmus, atď.
- IV.ME·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:Antoine de Saint-Exupéry 1900-1944 Jeho najznámejším dielom je filozoficko-humanistická rozprávka pre dospelých: Malý princ, 1943 Téma: Autor opisuje svoju minulosť, v Malom princovi vidí sám seba a opisuje svoje emócie. Postavy: Hlavné: - pilot ( Antoine De Saint Exupéry) – dospelý, ale stále sa cíti byť dieťaťom, vyrastal pri dospelých, ktorí ho nechápali, v detstve veľmi rád maľoval - Malý princ – malý, blonďavý chlapec s obrovskou fantáziou, ktorý musí vždy počuť odpoveď na otázku, ktorú kládol Vedľajšie: -kráľ : každému chcel rozkazovať - chvastúň: miloval, keď ho ľudia obdivovali, bol samoľúby - pijan: pil, pretože sa hanbil za to, že pije - biznismen: len počítal svoje hviezdy a o nič iné sa nezaujímal - lampár: stále zhasínal a rozsvecoval svoje lampy -geograf: písal hrubizné knihy: „ Ale nie som cestovateľ. Geograf nechodí robiť súpis miest, riek, vrchov, morí, oceánov a púští. Zemepisec je priveľmi dôležitý na to, aby sa túlal...“ - výhybkár: vypravoval vlaky a vravel, že ľudia nie sú nikdy spokojní, stále sa niekam presúvajú Autor na týchto vedľajších postavách, ktoré žijú na piatich planétach, opisuje negatívne vlastnosti ľudí, ktorí v živote zabúdajú myslieť na to najdôležitejšie – na lásku a priateľstvo. Ale pri líške naopak tieto vlastnosti vyzdvihol. Líška – prezradila Malému princovi tajomstvo :„ Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očami neviditeľné.“ Obsah: Autor spomína na dobu, kedy ho postihla na saharskej púšti porucha motora svojho lietadla. Keďže oprava bola preňho otázkou života a smrti a bol sám, pokúšal sa lietadlo opraviť. Vtedy sa strene s Malým princom, ktorý mu napriek nebezpečenstvu hroziacemu na púšti, rozpráva o svojej planéte, odkiaľ prišiel, o tom, ako zapochyboval o láske k ruži, ktorú miloval, a tiež o zvláštnych ľuďoch, ktorých stretáva na iných planétach. Žiadneho z nich však nechápe, a preto hľadá ďalej. Zemepisec mu poradil, aby navštívil Zem, pretože je to zaujímavá planéta a princ tak urobil. Tu sa okrem pilota ( Exupéryho ) stretáva s líškou, ktorá ho naučí, čo je to priateľstvo a zodpovednosť. Vysvetlí mu tajomstvá lásky a vtedy pochopí, čo preňho milovaná ruža znamená. Malý princ pochopí, že jeho ruža ho potrebuje, je na ňom závislá a chce sa k nej vrátiť (ruža predstavuje ako symbol niekoho, na kom nám záleží, voči komu cítime zodpovednosť). Jediný, kto mu to môže umožniť, je žltý had a to tým, že ho uštipne( aby sa cestou smrti vrátil na svoju planétu k milovanej ruži). Pilot sa najskôr snaží Malého princa odhovoriť od jeho rozhodnutia umrieť. Malý princ mu však vysvetľuje, že je zodpovedný za svoju ružu a že kvôli nej sa musí vrátiť. Hoci má zo smrti strach, predsa sa rozhodne podstúpiť ju. Pomôže nájsť pilotovi studňu a keď sa tomu podarí opraviť motor, princ opúšťa Zem. Pre autora bol Malý princ výnimočný svojou jednoduchosťou, úprimnosťou a schopnosťou nájsť hlbší zmysel aj v zdanlivo jednoduchých veciach. Autor zobrazuje svet pomocou detských očí, proti svetu racionalizmu a materializmu stavia priateľstvo, súdržnosť a lásku. Využíva pritom kontrasty: život -smrť, oáza -púšť, priateľstvo- osamelosť. Knihu doplnil vlastnými ilustráciami.
- IV.ME·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:Jedným z mnohých lit. smerov bol existencializmus (z latinčiny - bytie , jestvovanie). Vznikol vo Francúzsku. Skúma otázky existencie človeka z hľadiska jeho individuality i z hľadiska spoločenských vzťahov. Autori zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca. Život človeka záleží len na jeho voľbe. Jednotlivec prekonáva základný životný pocit nezmyselnosti, opustenosti, beznádeje. Slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje vžitej konvencii ( všednosti ). Rozhoduje sa iba na základe vlastnej vôle. Jeho filozofia je založená na subjektívnych poznatkoch a pocitoch v určitej konkrétnej, väčšinou hraničiacej životnej situácii. Francúzsky predstaviteľ existencializmu: Jean-Paul Sartre, 1905-1980 Poviedka: Múr,1939 Literárny druh, žáner : epika, existencialistická poviedka Téma : pohľad do vnútorného sveta odsúdencov pár hodín pre ich smrťou Miesto a čas deja : obdobie občianskej vojny v Španielsku,1936-39, väzenská cela Postavy : Pablo Ibbieta – hlavná postava, rozprávač, republikán, prostredníctvom neho autor vyjadruje svoje názory a postoje, so smrťou je zmierený, ostáva hrdý, nebojí sa jej, má svoje sny, plány do budúcnosti, ktoré v tej chvíli už nič neznamenali Juan Mirbal – odsúdili ho len preto, že jeho brat bol republikán, inak nič zlé nevykonal má veľký strach zo smrti, je to ešte dieťa Tom Steinbock – veľa rozpráva, aby nemusel myslieť na smrť, snaží sa utešovať spoluväzňov, no nevhodne a nedarí sa mu v tom belgický lekár – bezcitný, chladný, robí si iba svoju prácu „...nezaujímalo ho, čo si myslíme, prišiel pozorovať naše telá, telá za živa prekonávajúce agóniu uprostred života.“ Dej : Príbeh sa začína vo veľkej bielej miestnosti, do ktorej si po jednom volajú obžalovaných, medzi nimi aj Toma, Pabla a Juana. Pýtajú sa ich stručne na mená...Juan sa obhajuje, že s politikou nemá nič spoločné, Pabla sa pýtajú, či ukrýval u seba republikánskeho veliteľa Ramona Grisa. Pablo to poprie a napriek tomu ho odsúdia - v skutočnosti toto nebol len výsluch, ale už súd. Odviedli ich do studenej cely, kde čakali na svoje rozsudky. Večer prichádza veliteľ, ktorý im oznámil, že sú odsúdení na smrť zastrelením. Nastáva noc. Nepošlú kňaza, ale belgického lekára, ktorý im má uľahčiť posledné hodiny života. Lekár je však veľmi chladný, väzni sú pre neho objektom pozorovania a väzni ho vnímajú úplne inak, pre nich je „živý“, pričom oni už boli duševne mŕtvi. Uvažujú o tom, ako ich zastrelia, majú strach z bolesti i zo smrti. Pred popravou myslia na to, aká bude ich posledná chvíľa : „ Budem asi ustupovať k múru, budem sa chrbtom zapierať do múru zo všetkých síl, a múr nepopustím, ako v zlom sne.“ Pablo sa snaží spomínať na krásne chvíle svojho života, ale jeho myšlienky vždy prerastú v obavu o život. Lekár im navrhol, či nechcú niečo odkázať svojim blízkym, všetci to odmietli. Zrazu, z ničoho nič, im lekár oznámil presný čas a všetci traja znervózneli, ani nevedeli, ako im ten čas rýchlo prešiel. Na svitaní počuli už prvé výstrely, onedlho odviedli Toma a Juana na popravu a Pabla na poschodie, kde ho znova vypočúvajú. Navrhli mu, nech vymení svoj život za život Ramona Grisa, nech prezradí, kde sa ukrýva. Dali mu ešte 15 minút na rozmyslenie. Pablo zvážil, že Ramonov život je oveľa užitočnejší pre Španielsko ako jeho. Skôr zo žartu ako zo snahy oddialiť popravu navraví odsúdený vyšetrovateľom, že Gris sa skrýva na cintoríne, pretože vedel o jeho úkryte u bratrancov. Ihneď tam vyšlú hliadku. Čaká, že po polhodine, keď sa hliadka vráti, ho okamžite popravia, no odvedú ho iba do väzenia. Na druhý deň, keď priviezli ďalších väzňov, sa Pablo dozvedá, že Gris je mŕtvy a to jeho zásluhou. Ramon Gris sa pohádal s bratrancom a naozaj sa ukryl na cintoríne, kde ho aj našli. Vtedy si Pablo ľahol a začal sa veľmi smiať. A tak sa z človeka odhodlaného obetovať za iného život absurdnou hrou náhody stáva zradca. Tento pocit nezmyselnosti a absurdnosti ľudskej existencie sa opakuje v celej autorovej tvorbe. Rád zobrazoval človeka v hraničných situáciách, najčastejšie v blízkosti smrti, keď už nemôže nič hrať a predstierať.
- IV.ME·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:Predstaviteľ americkej lit. : Jerome David Salinger (číta sa Selindžer) 1919-2010 Jeho najznámejším dielom je dnes už kultový román : Kto chytá v žite, 1951. Psychologický román o hľadaní ľudských hodnôt. Dej: Rozprávač príbehu, 16-ročný Holden Caulfield nás zavedie do prostredia súkromnej strednej chlapčenskej školy v Pennsylvánii, odkiaľ ho vylúčia kvôli zlému prospechu – a nie je to prvýkrát. Nejde o to, že by bol hlúpy, prosto sa mu nechce a hlavne školu nenávidí – tak ako nenávidí všetko okolo seba... Odsudzuje pokrytectvo, faloš a pretvárku ľudí, ktorí myslia len na svoje potreby a nemajú zábrany v honbe za peniazmi, či slávou. Prichádza na to, koľko naoko samozrejmých vecí a fráz je v skutočnosti absurdných, trápi ho, že okolie prijíma len tých ľudí, ktorí sa vedia prispôsobiť, zaradiť, odmieta sa zúčastňovať na kolektívnych akciách – a stále viac si uvedomuje svoje vylúčenie zo spoločnosti. Holden pochádza zo zámožnej rodiny – otec je úspešný advokát a Holden ho podozrieva, že nepomáha ľuďom nezištne – ale ako takmer každý dospelý, ktorého pozná, len kvôli vlastnému finančnému zisku. Tak by nikdy nechcel dopadnúť. Má staršieho brata, ktorý sa z 2. svetovej vojny vrátil domov obratý o všetky ideály, odišiel do Hollywoodu za slávou a pôžitkami. Mladší brat zomrel na leukémiu a s touto stratou sa Holden nedokázal vyrovnať. Z bolesti nad stratou bračeka pramení jeho beznádej, nepokoj a vzbura proti svetu. Nadovšetko však Holden miluje svoju malú sestru Phoebe. Považuje ju za správneho človeka – jedinečného, neskazeného. Táto láska je obojstranná. Holden prichádza do rodného predvianočného New Yorku - nechce ísť priamo domov a povedať rodičom, že ho opäť vyhodili zo školy, tak sa ubytuje v hoteli a fláka sa po baroch a po uliciach tri dni. Stretáva množstvo osudom poznačených ľudí a je svedkom všetkých možných druhov ľudskej hlúposti a zvrhlosti. Nevrlý taxikár, ľudia, ktorí sa smejú scénam, ktoré nie sú vtipné, tlieskajú len preto, že údajne hrá klavírny virtuóz, pasák, ktorý mu ponúka vo výťahu prostitútku, hoci ešte ani nie je plnoletý. Pozve do kina bývalú priateľku Sally, proti ktorej má tiež výhrady, no páči sa mu a je hrozne osamelý – počas rande jej navrhne, aby spolu ušli ďaleko od ľudí, do hôr, no Sally jeho nápad zavrhne. Nešťastný Holden sa opije a rozhodne sa navštíviť svoju malú sestričku. Rodičia našťastie nie sú doma. Phoebe opäť brata prekvapí svojou všímavosťou a bystrým úsudkom, dokonca mu požičia peniaze, ktoré dostala na Vianoce, čo ho dojme. Phoebe mu vyčíta, že opäť vyletel zo školy, že nemá o nič záujem ... Po nepríjemnom zážitku s profesorom Antolinim, ktorý ho uchýlil na noc, sa Holden odhodlá na cestu stopom na západ... Navštívi v škole Phoebe, aby jej vrátil požičané peniaze a rozlúčil sa. No ona neoblomne trvá na tom, že odíde s ním a nakoniec Holden predsa len ostane. A kto chytá v žite? V deťoch Holden videl čistotu a úprimnosť – ich sa oplatí chrániť: nie sú skazené dobou. A žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kým ju neznečistili továrne a honba za majetkom. Sníva, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti. Keď sa niektoré z nich priblíži k priepasti, Holdenovou úlohou je vrátiť ho nazad, do žitného poľa. Holdenove úvahy a konanie predstavujú revoltu americkej mládeže, ktorá sa snažila prekonať zaužívané konvencie. Autor to deklaruje aj výberom jazykových prostriedkov – reč hlavnej postavy je živá, humorná, s množstvom slangových, ba až vulgárnych výrazov. Čierny humor, žiadne zdĺhavé opisy. V závere Holden prekonáva psychickú krízu, hoci stále nevie, čo podnikne so svojím životom, pamätá však na slová profesora Antoliniho: „Známkou nezrelého človeka je, že chce za niečo vznešené umrieť, kým známkou zrelého človeka je, že chce pre niečo pokorne žiť – a ty sa musíš rozhodnúť, ktorou cestou chceš ísť – a potom na ňu ihneď vykročiť – nemôžeš si dovoliť stratiť ani minútu. Ty rozhodne nie...“
- IV.ME·domáca úlohaslovenský jazyk a literatúra:Taliansky neorealizmus : sformoval sa na začiatku 50. rokov 20. st. Presadil sa v literatúre, ale aj vo filme. Nadviazal na realistické tradície a súčasne analyzoval sociálne problémy povojnového Talianska. Hrdinami sa stávajú jednoduchí ľudia vidieka i veľkomestských biednych štvrtí so svojimi starosťami a problémami. Spisovatelia sa stavajú kriticky k sociálnym a spoločenským nedostatkom, využívajú ľudový jazyk, jasné a nekomplikované vyjadrovanie. Alberto Moravia, 1907-1990. Bol najpopulárnejším spisovateľom povojnového Talianska. Dielo : Rimanka, 1947 Literárny druh: epika Druhová forma: román Téma: Obraz skazenej spoločnosti v Taliansku v posledných rokoch fašizmu. Postavy: hlavné: - Adriana- krásna, skromná Rimanka, ktorá žije v zlých sociálnych podmienkach, stáva sa prostitútkou, napriek tomu túži po pokojnom rodinnom živote, je veľmi citlivá, ale aj naivná - Astarita- zvrátený úradník fašistickej polície, je zaľúbený do Adriany - Giacomo- mladý študent z bohatej rodiny, člen antifašistickej skupiny, Adriana je doňho zaľúbená - Sonzogno- vrah, veľmi násilný a krutý, jeden z Adrianiných milencov vedľajšie: Adrianina matka, Gino, Gisella.... Dej: Adriana pochádzala z veľmi chudobnej rodiny- otec ich opustil, keď ešte bola malá a matka pracovala ako šička pre bohatých pánov. Adrianin sen bol vydať sa, mať deti a peknú, čistú kuchyňu. Ich jediným bohatstvom bola Adrianina krása, v ktorej videla jej matka cestu k lepšiemu životu. Zohnala jej prácu modelky pre maliarov, ale stále tvrdila, že by zo svojej krásy mohla vyťažiť aj viac. Adriana sa zoznámila s mladým šoférom Ginom, do ktorého sa zaľúbila. Sľuboval, že si ju zoberie a splní jej sen o rodine. Pri pózovaní sa Adriana zoznámila s Gisellou, ktorá pracovala ako prostitútka. Pozvala ju na výlet, kde ju zoznámila s úradníkom polície- Astaritom. Astarita Adrianu už dlhšie sledoval a bol do nej zaľúbený. Nakoniec sa mu pod hrozbou vydierania musela oddať. Keď sa lúčili, dal jej peniaze, ktoré v nej vyvolali dovtedy nepoznaný pocit radosti. A preto, keď sa dozvedela, že Gino je ženatý a má dieťa, zrútil sa jej sen o usporiadanom živote a rozhodla sa stať prostitútkou. Adriane už nechýbajú peniaze, ale nie je šťastná a chce splniť svoju túžbu po rodine. Zoznámi sa s mladým študentom z bohatej rodiny Giacomom. Giacomo je členom protifašistickej skupiny, ale nie je šťastný, hľadá zmysel života, predstavuje pocity existencialistov. Adriana sa doňho okamžite zaľúbila a napriek tomu, že on k nej necíti taký hlboký cit, majú spolu milenecký vzťah. Adriana naďalej pracuje ako prostitútka a jedným z jej klientov je vrah a zločinec Sonzogno, ktorý je veľmi násilný a krutý. Giacoma zatkla polícia pre protivládnu činnosť, pri výsluchu sa však prejavil ako slaboch a udal všetkých svojich kamarátov. Keď ho prepustili, trápia ho výčitky svedomia a opovrhuje sám sebou. Adriana zistila, že je tehotná a vie, že otcom dieťaťa je Sonzogno. Napriek tomu tvrdí Giacomovi, že je to jeho dieťa, aby dala jeho životu zmysel. On je však natoľko nešťastný, že sa rozhodol spáchať samovraždu, ešte predtým však zabezpečil, aby sa jeho bohatá rodina postarala o dieťa. Adriana prijíma túto pomoc a verí, že vďaka Giacomovej rodine bude mať jej dieťa šťastný život – zachraňuje ju pocit materstva. V závere románu pochopí, že najväčšou hodnotou v živote je čestnosť a poctivosť . Rimanka predstavuje, podobne ako ostatné autorove diela, introspektívny román ( pohľad dovnútra človeka), v ktorom si hrdina uvedomuje okolitú skutočnosť a vyjadruje ju v svojich myšlienkach a citoch. Román je písaný v 1. osobe, a tým zdôrazňuje autentickosť výpovede.
- IV.ME·domáca úlohatechnické prostriedky logistiky:Domáca úloha z 26. Jan 2026
- Ut03. 02.
- zatiaľ žiadne údaje
- St04. 02.
- I.M·domáca úlohaelektrotechnológia:Domáca úloha z 22. Jan 2026
- Št05. 02.
- III.M·domáca úlohaúčtovníctvo:Domáca úloha z 04. Feb 2026
- Pi06. 02.
- III.M·domáca úlohalogistika:Domáca úloha z 04. Feb 2026
- III.M·domáca úlohalogistika:Domáca úloha z 05. Feb 2026
- III.ME·domáca úlohatechnológia:Domáca úloha z 05. Feb 2026
- IV.ME MPS, LOG·domáca úlohaanglický jazyk:Ahoj dievcata , napíšte mi slohovu prácu na tému Health White a letter (160-180words ) to your American friend about your healthy lifestyle. Cover the following points : 1. Talk about your favourite activity or exercise and why you enjoy it ? 2. How your good health influences on your daily life , providing examples 3. Do you lead healthy lifestyle ? Talk about your eating habits - healthy foods and diets at the different times of the day.